štvrtok, 28. augusta 2014

Ako vyzerá môj deň - 1. časť



Dlho som sama so sebou bojovala či napísať tento článok. Mnohé sa ma na to pýtate. 
Je pár dôvodov prečo písať o tom nepokladám za dobrý nápad….


1.       Moj jedálničej je Môj. To znamená že je postavený tak aby vyhovol mne, uspokojoval a tešil ma, aby posilňoval orgány ktoré ja potrebujem posilniť a celkovo aby mi pomohol. Niekomu inému môže byť na nič, lebo má iné zvyky a potreby. Môj muž sa stravuje inak ako ja lebo jeho telo je iné. Ja neverím v univerzálne diety. Som zástanca toho že človek musí pochopiť všeobecné pravidlá hry (o ktoré sa snažím postupne podeliť) a potom musí poznať sám seba. A keď toto dá dokopy môže postupné a trvalé robiť zmeny ktoré vám budu vyhovovať. Čo ma posúva k druhému bodu:


2.       Postupné zmeny. Ja som prvý krát zavítala k dietologičke v roku 2008. V roku 2011 som definitívne zhodila moju váhu a vlastne teraz už nie som na diete, len si udržujem váhu. Od roku 2008 sa taktiež veľmi aktívne začala zaujímať o zdravú výživu (keďže mám autoimunitnú chorobu a chcela som vedieť,  čo dokáže strava dať ľuďom ktorým lekári pripomínajú že prognózy v ich prípade nie su.) Za tie roky som už čo to na sebe odskúšala v snahe pochopiť či to pre mňa bude alebo nebude fungovať. Takže môj jedálniček nie je niečo čo som radikálne zrealizovala zo dňa na deň. Ja verím v pomalé ale trvalé zmeny a zlepšenia ak majú byť udržateľné. Ak raz niečo zmením, už sa nechcem vrátiť k pôvodnemu zlozvyku. U mňa ako prvé letelo z jedálnička von mlieko. A po prvý krát po rokoch som dokázala znížiť dávky liekov pod hranicu ktorá sa zdala byť nedosiahnuteľná. Ako druhé som vysadila pred rokom a pol cukor. A pri oboch prípadoch cítim zlepšenie. Dlhé mesiace som bojovala s Candidou (plesne) a lekári ma trápili každý mesiac inou terapiou. Prestalo ma to s nimi baviť. Na dva mesiace som vysadila lepok, všetko sladké a candidu som vyhladovala na smrť. Keďže ju nechcem naspäť tak aj podľa toho sa stravujem.     


3.       Musíte sa mať radi. Nemôžete sami seba nútiť do niečoho čo vidíte inde. Myslím to vážne. NEPOROVNÁVAŤ SA. Kráľovna je vždy len jedna a ani omylom sa nepozerá na iné ženy a neporovnáva sa. Je si vedomá svojej hodnoty. V každej z vás je kráľovna a kočka a to že vám to doteraz nik nepovedal nezmanená že to tak nie je alebo že máte správať akoby ste boli čosi menej. Nie netrepem a nie nie je to klišé. Kedy sa už príjmente o oceníte? Viete kedy som ja sama prijala seba? A teraz si všetci povedia – keď si schudla 45 kíl, to je jasné. Nie, nie je to tak. Prijala som sama seba, keď ma moja choroba pripravila o vlasy, kortizón mi nafúkol tvár (a pridal 15 kíl), nemohla som chodiť a vyzerala som ako ohavné monštrum. Doslova. Niekde je k tomu je môj článok na blogu SME. Pripnem vám ho do komentov ak chcete detaily. Ocitla som sa v obchode kde predávajú parochne, sediac pred nasvieteným zrkadlom ktoré iba zvýrazňovalo moju plešatosť. V tom bode som sa pozrela na tu statočnú ženu čo všetkú tu bolesť znáša a pocítila som nesmierny obdiv k môjmu telu. Tomu ohavnému, tučnému a nepeknému. A začala som mať s ním súcit. Prestala som s ním bojovať. To musíte pre seba urobiť aj vy. Prestať so svojím telom bojovať a prijať sa také "nedokonalé" aké ste. Ja som sa dokázala prijať vtedy. Tak to teraz dokážete aj vy, princezné moje. :-D   <3

4.       Na druhej strane je tiež pravda, že človek občas potrebuje inšpiráciu aby zbytočne netápal a nemrhal energiu. Ja sama som dlhé roky pátrala po “Mojej magickej kombinácií”. Mám doma viac ako 50 kníh len o zdravej strave a skoro denne čítam stránky venovanej zdravej strave. Rada vám ušetrím tu námahu a podelím sa o to čo viem. Nie ako návod, nie ako príkaz, čisto ako jedna z možností….zdravá alternatíva  


Ešťe raz naposledy zopakujem, kým prejdem k detailom: Každý má iné potreby. Samozrejme že univerzálne môžem povedať že nebude nikdy zdravé jedlo z fast foodu. Tak isto ako polotovary a produkty plné ingrediencií ktoré ani netušíte čo vlastne sú. Ja sa snažím jesť jedlo ktoré volám prvotné suroviny. Ak to má reklamu, tak to iste nechem. Ak to má dlhý zozam zložiek tak to nechcem. Ak nerozumiem zloženiu nechcem to. Nechcem žiadne polotovary, ani predvarené jedlá. Jedlo má prísť zo záhrady, z polia a z farmy. Nie z bežiaceho pásu.  Jedlo sa má rýchlo kaziť, lebo je živé a ja chcem aby to živé vo mňe žilo a nie len plniť sa umelinou. Niekde som čítala výrok: čím je dlhšia spotrebná doba, tým kratší bude váš život.“ Asi tak.  
Nespracovaný , ideálne jednozložkový tovar ktorý si sama uvarím. To je podstata mojej stravy. Jem JEDLO, nie tovar a produkty. Ja chcem vedieť čo je v tom čo jem. Toho sa ja držím. 
A tiež uznávam jednoduchosť. Jednoduché a málo upravené chute. Dnes vnímam uplne inak chuť jedla, ako kedysi. Chuť sa cibrí. Takže keď dnes ohŕňate nos nad zeleninou ktorá vám nechutí, vedzte že tá zelenina má svoju chuť ktorú ale vy necítite a potrebujete čas kým vám bude chutiť. Ja rozlišujem aj chuť šalátu a pri niektorých sa mi naozaj zbiehajú sliny lebo chutia báječne. Naopak ak budete jedlo stále dochudcovať, nemáte šancu prečistiť si vnímanie chutí, lebo jazyk bombradujete umelnými stimulami.   
Mám rada striedmosť a jednoduchosť. Celko sa držím umiernenosti v jedle. Je to niečo k čomu som sa rokmi prepracovala. Pochopila som, že jeme privela a už nevnímane potreby, len velkosť porcie. Toľko koľko dnes moderný človek zje, volakedy ľudia jedli iba na veľké sviatky (a to sa hýbali viac). Kto povedal že musím mať 2-3 chody a potom zákusok a potom kávu? A potom sa cítime unavení...ja sa necítim po jedle unavená. Naopak cítim sa plná energie a vitality. Človek po jedle nemá byť unavený a nemá mať chuť na sladké. To je kontorlka ktorá vám hovorí že jete zle a nevyvážene. Že si ubližuejte.
Ja už tiež roky nemám chuť na sladké a keď sa na sladké jedlá dívam, netúžim po nich. Nalákajú ma už. Občas sa mi stane že mám chuť jesť viac ako zvyčajne. Pozorovaním samej seba som si všimla že sa mi to stáva keď som unavená, nevyspatá a vyčerpaná.  V takom období robím len to najnutnejšie a hneď ako môžem idem skoro spať. Ja sa o seba starám. Po pár dňoch moja potreba jesť viac zvyčajne zmyzne. Často je za našími chúťkami čosi úplne iné ako únava, stres a smútok. (Viac najdete v šlánku tu:ako začať)

Ale k veci. Keďže je to komplexné, nebudem se písať len jedlo ale celkovo čo pre mňa znamená zdravý životný štýl...

Takže vitajte v mojom dni…ak dovolíte, povediem vás:

Môj deň zvyčajne začína okolo 5-6 ráno. Vstávam skoro lebo chcem. Je to moja vlastná voľba. Rada vsávam skoro ráno, keď ešte všeci spia. Dáva mi to čas pokojne si zorganizovaž veci. Je to tiež čas keď sa pripravujem na skúšky a učím sa. Je to môj čas. 

Raňanky začínajú pohárom vody. Ale nie tepleho a nie s citrónom. Skôr si do vody rozmiešam ľanové semianka alebo Chia semienka. Počkám až sa na nich utvorí povlak a potom ich vypijem. Tento povlak omnho lepšie prečistí moje telo. Občas si do vody dám lyžičku jablkového octu a to vypijem ako prvé.  Občas si vytlačím šťavu z dvoch pomarančov alebo grepov (najmä v zime) bez vody a to vypijem. A občas nerobím nič. Cielom predsa nie je hneď z rána sa stresovať. Vlastne cielom stravy nie je byť v strese z toho či som urobil všetko na zozname. Máte si to predsa užiť, to nie je drezúra. Je to cesta k prijatí samého seba, nie násilneho tlačenia sa do niečoho (ale pripomínam tiež, že vstávam skoro ráno...Takže ja tiež netolerujem sama sebe výhovorky a lenivosť. Som na seba tvrdá a disciplinovaná. Mám sa rada  a chcem pre seba len to najlepšie a lenivosť to nie je).     

Moje raňajky.... Môj muž zvykne hovoriť  že celý barák presne vie kedy raňajkujem, lebo počuť môj mixér. Je to už asi rok a pol čo som prepadla zeleným smoothies (po prečítaní si knihy Zelená pre živod od V. Boutenko). Keďže som improvizujúci typ človeka, zvyčajne len otvorím chladničku a čo nájdem zmixujem. Jedinjé čo musí byť je ½ avokada  + šalát (je dôležité ho každý deň meniť, pričom čím tmavší, tým lepšie) + rastlinné mlieko a voda (alebo zelený čaj)+......zavisí. zavísi na čo mám chuť a čo mám v chladničke. Občas pridám mättu a už nepridávam výrazne chute. Alebo pridám grep a škoriku a jablčný ocot. Alebo pridám vaniklu a sladké ovocie. Alebo pridám kokos...je veľa možností. Môžte pridať aj kakao...da sa zamraziť ovocie alebo rovno pridať ľad (doporučujem s mättou)....fantazií sa medze nekladú (môžte skúsiť banán, jablko, mango alebo  lesne ovocie či jahody). Osobne mám ale rada jednoduché chute, takže zvyčajne nepridám ovocie.Pravda je, že prakticky sa dá vymixovať čokoľvek (ak máte slušný mixér) a aj samotný facebook je plný stránok o greem smoothie kde nájdete veľa inšpirácií mnohé aj denne. Každý si musí nájsť svoju chuť.  
Sama som tiež zistila, že je pravda, že časom sa chute menia. Na začiatku som chcela viac ovocia v mojich smoothies, teraz naopak si ich robím často čisto zeleninové.  Je dobré začať aj s ovocím a postupne jeho pomer znižovať a nie chcieť hneď začínať čisto zeleninovými smoothie. Pozor na často používane banány, je to vcelku kalorické ovocie. Do smoothie sa tiež nepridáva cukor ani sladidlá.
Ak nemám chuť niečo mixovať alebo mám chuť do niečoho zahryznúť (alebo je priskoro aby som niekoho budila) tak si zvyčajne dám 4-5 celozrnných sušienok (biscotti) alebo ovsene vločky. Alebo sucháre (fette biscottate v Talianku existuju v mnohých celozrnných variantách a sú naozaj chutné).
 Ide o to, že telo bolo celú noc o hlade a na raňajky potrebuje rýchlu energiu a to sú carbohydráty, ideálne celozrnné. Smoothie – mixovana zelenina a ovocie je lahko strávitelne a rychlo z neho vie telo vyťažiť čo potrebuje. Aspoň mne osobne vyhovuje. Mám ich najradšej, keďže ja nerada strácam čas a veľmi ma nebaví ráno dumať nad tým čo si dám. Navyše ak mám doobeda ničo vybavovať ľahko si smoothie zoberiem so sebou a som na ňom celé doobedie. Ale... ako opakuejm často, každy si musí nájsť to svoje. 

U mňa už roky vždy po raňajkach prichádza čas na prechádzku (toto je jeden z dôvodou prečo vstávam skôr ako moja rodina – aby som sa mohla ísť nerušene prejsť kým všetci spia). Ja sa prechádzam každý deň aspoň 30-40 minút. Mám v mobile krokometer. Program ktorý doporučujem nainštalovať si (je ich vela, lahko ich nájdete). Jednak si môžem zaznamenavať čo jem (čo je najme na začiatku neoceniteľné. Človek začne mať predstavu kde mu unikajú kalórie až keď mu to nejaký program na konci dňa zráta). Môj krokometer mi tiež povie koľko kalórií som spálila a koľko minút chodím. Pre mňa je ranná prechádzka základ, čas keď si prečistím myseľ. 
Mala som problémy so žilami a odvetdy beriem zdravie mojich ciev na „veľkú váhu“. Môj názor je, že každý by mal vedieť čo chce počas dňa jedlom posilniť inak riskuje že naopak bude svoje telo bezhlavo oslabovať. Ja jem a správam sa tak, aby som posilnila moje slabé orgány . A cievy su u mňa v zozname toho na čo beriem ohľad a o koho sa starám na prvom mieste. Venujem im veľkú pozornosť a chôdza je niečo čo im prospieva. Tak keď ju potrebujú, ja im ju denne doprajem. 

Desiata. Desiata je u mňa často iba doma odšťavený čerstvý džús, najme v týchto teplých dňoch. Alebo nejaké ovocie (naprikád ananás, lesné ovocie či grep sú veľmi zdravé) či zelenina (uhorky, mrkva či paradajky sú veľmi chutný snack). Alebo orechy (najma mandle a brazilske orechy ktoré si na noc naložím do vody a nechám v chladničke) a nejaké semianka (spolu s ľanovým olejom) a 1-2 sušené ovocie. Občas si dám ryžový craker (podobný tomu polistirenovú chlebu) alebo aj celozrnný chleba. Keď som v meste s kamarátkami, tak môj olovrant je sojové kapučíno. 

Cielom desity je preklenúť to prázdno medzi raňajkami a obedom. Nemá to byť niečo neskutočne objemne. 

Clanok na blogu o sebaprijati: najdete tu

Druhu cast clanku najdete tu 2. cast 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára