štvrtok, 28. augusta 2014

Ako vyzerá môj deň - 2. časť



pokracovanie 1. casti


Obed. Obed je čas na proteíny, teda bielkoviny. Na to netreba zabúdať. Je jem minimálne 2x denne proteinové jedlá. Môj obed, keďže nejem mäso (až na ryby) sú skoro vždy obilniny a strukoviny spolu. Je kvantum obilnín (celozrnná ryža ktorej je viac druhou, quinoia, kuskus, jačmeň, proso...) a taktiež veľa strukovín ktoré stiedam. Kto chce jesť mässo, toto je skvelý okamih si nejaké urobiť. Pri mäse ide o to aby bolo chudé, bez kože a ideálne bez chemického sajrajtu. Ideálne upravené na prírodno určite nie smažené.
Zvyčajne mám  na obed len jeden varený chod a k nemu si dám šalát alebo zeleninu. Alebo si urobím teplú polievku so strukovín a ako druhé si dám seitan alebo tofu so zeleninou. Alebo si uvarím zeleninu (fazuľky, ružičkový kel, brokolicu, artičoky...) a k nim tanier strukovín. 

Poobede (nemyslím tým hneď ako som dojedla) zvyknem cvičiť. Ako niekto kto trpel silnými bolesťami chrbta a rozhodol sa dať si ten chrbát do poraidku (napriek blbým rečiam lekárov, že si mám zvyknúť na bolesť chrbta, lebo koho už len dnes nebolí chrbát). Ja cvičím denne - najmä strečink.  Mimochodom, už viac ako rok nemám bolesti chrbta, aj keď dať môj chrbát doporiadku je ešta nadlho. Dnes ale dokážem zdvyhnúť a niekam odniesť aj moje 30 kilové dieťa a môj chrbát z toho nemá krízu. V minulosti som si nemohla dať na krk vlnený šál či vôbec nosiť kabelku lebo som potom mala silný svalový zápal a pár dní strávila v bolestiach.
Mám môj na mieru urobený cvičebný plán od odborníka.  Občas keď mám privela energie, tak tancujem Zumbu na Nintende wii a len sa pochabo teším z pohybu (mimo rytmu a sotva koordinovaneho ako by malo byť ale o to zábavnejšieho). 
Inak ja sa snažím – čo je pre mamu malých detí nerealizovateľné- ísť si poobvede lahnúť. Je to zdravý zvyk a ak máte možnosť si ísť poobede odpočinúť, doprajte si to. Ja tu možnosť nemám ale snažím sa denne aspoň na 15 minút meditovať (čo je tiež silné slovo a velky ideál v domácnosti s dvoma dvojičkami a jedným psom).  Náš byt a ticho akosi nie su kompatibilné. Ale proste si aspoň natiahnem chrbát, zavriem oči a rátam koľko potrvá kým ma deti nájdu. 

Olovrant. Ja olovrantujem vždy o 16tej s mojím deťmi. A vždy je to niečo iné. Faktom ostáva, že desiata a olovrant sú dve zradné jedlá, kde človek rýchlo naberie vela kalorii lebo má pocit že sa musí riadne najesť a že to že si zobne tu a tam mu akosi prejde bez povšimnutia. Ja zvyčajne na olovrat premýšlam čo som jedla a či má moje telo všetko čo potrebuje. Ak mám pocit že som jedla málo obilnín, dám si celozrnný chleba s niečim (inak toto je u mňa často posledné jedlo keď jem múčne jedlo. Na večeru sa im už radšej vyhnem). Ak mám pocit že som na obed mala málo tukov (ideál je jesť aspoň 2 lyžice kvalitného oleja denne) tak si dám zmes semienok s ľanovým olejom alebo mrkvu s olivovým olejom.
Vela sa píše o potrebnosti a škodlivosti oleja. Sú teórie že olej, akýkoľvek škodí. Ja sama mám na oleje (teda tuky) rozporuporný názor, ale osobne sa radím skôr k zástancom umierneného prístupu. Iným slovom   si myslím, že síce pečeni škodí veľa tuku ale ničí ju aj jeho nedostatok. Pečen tuk a aj cholesterol potrebujete a ja nesúhlasím s jeho úplným vysadením z diety, čo je veľmi populárna rada pri chudnutí (taktiež nesúhlasím s dietami ktoré sú nízko karbohydrátové. Telo potrebuje všetko. Otázka je koľko, kedy a v akej kvalite). 
 Ak poobede nemám veľmi hlad, niečo si odšťavím. Ak mám veľký hlad dám si nejaké celozrnné sušienky. Je to rôzne. Ak mám pocit že umieram od hladu, normálne si uvarím teplú paradajkovú polievku, pozriem sa von oknom a potvrdím si, že svet sa nezrútil.  Občas (vrámci pokusu či to svet unesie alebo sa zrúti) si dám malý kusok horkej čokolády alebo sezamovú chalvu (bez mlieka) ktoré sú síce veľmi kalorické ale zároveň sú rýchly zdroj energie. Zatail aj svet aj moja váha nemenne stoja.
Ak chcete typ, najma na začiatku bol olovrant u mňa to obdobie keď som potrebovala sladké. Proste som so sebou celý deň bojovala, ale teda poobede to treba. Tak som sa naučila so sebou „vybabrať“. Chuť sa dá oklamať. Trebars som si zobrala ten polistirenovy chleba, natreha ho trochou džemu a dala navrch kopu kakaa. Kakao je vďačný pomocník. Keď máte chuť na sladké, posypte si niečo dietné kakaom. Alebo som si rozkrojila grep napoly a posypala ho kakaom a kokosom. Skúste improvizovat. Trik je v tom ochutiť niečo málo kaloricke, čo vás zasýti. Ja som trávila veľa času premýšľaním ako porazím a vybabrem s mojim maškrtným jazykom. Trik je vlastne v dochutení jedla. Mne sa najviac osvedčilo kakao, kokos a škorica. Aj nudné sa stane zaujímavým.

Večera.  U mňa je večara zvyčajne tofu, seitan alebo ryba a zelenina. Už nejem strukoviny a nejem ani obilniny (chleba, cestoviny a pod). Nejem ani polotovory (rôzne sojove hamburgery a pod.). Ak jete mäso, toto je priestor preň. Večera musí byť o proteínoch nie o karbohydrátoch. Telo potrebuje slušné jedlo na noc, aby vydržalo do rána. Určite si na večeru nedám tanier cestovín.

Posledná vec sú porcie. Faktom je, že kedysi som jedávala veľa. Keď som sa prihlásila do centra na chudnutie a predložili mi môj jedálniček, povedala som im či chcú aby som umrela od hladu? Dnes s obmenami sa ho držím bez väčších ťažkostí. Vela je o zvyku. K vela veciam som sa prepracovala postupne a zo začiatku boli nemysliteľné. Dnes naopak mi prospievajú a cítim sa dobre.  Dôležité je aby ste denne prijali minimálne 1.300 kcal (Pod túto hranicu sa nemá klasnať. Telo tie kalórie potrebuje.), jedli 5x denne a neboli hladné.
U mňa veľka výzva bola a je NEDOJEDAŤ len preto lebo to je uvarené. Občas samu seba škádlim vetou: alebo to čo je naviac uložíš v chladničke, alebo ti to tvoje telo uloží na zadku.“ Snažím sa riadiť pocitom sýtosti. Akurát že ten sa zvykne dostaviť s oneskorením a pre niekoho ako som ja (čo jedáva rýchlo a žiaľ často za pochodu - lebo veď povedzte už len malým deťom že nech trpezlivo počkajú, kým sa rozhodnete či už máte dosť.) je to potom veľka výzva spomaliť. No snažím sa nejesť len preto lebo to mám naložené alebo lebo predsa tu poslednú naberačku nenechám v hrnci. Čo sa mi osvedčilo je predstaviť si že na tom tanierti je nekonečné kvantum jedla. Nedojediteľné. V tom bode sa musím zastaviť sama a nezastaví ma dojedenie. Nemôžem sa tým riadiť, musím dojesť keď mám naozaj dosť. Ja viem, človek sa cíti akosi previnilo keď nedoje, akosi neuspokojene – to mám akože vyhodiť, to by sa mamička a teta družinárka hnevali? Ale faktom je, že človek neje aby niekoho potešil ale je kvôli sebe.
Tiež keďže máme psa, si hovorím, že niečo z mojej porcie mu musím nechať a podeliť sa (milovníkov zvierat môžem upokojiť, že mu to nedávam, on to aj tak nechce lebo je to prevažne zelenina a ponúknuť mu ju znamená že mi to oplatí urazeným pohladom).   

Súčasťou starostlivosti o seba je aj dopraviť svoje telo včas do postele e dopriať mu odpočinok.

Toto sú zhruba moje zdravé zásady ktoré prospievajú mne. Tešia ma a robia ma spokojnou. Vašou úlohou je nájsť si tie svoje a ak budem môcť rada vám v tom pomôžem. Takže hor sa na to....

---


PS: ešte niečo dôležité musím dodať. Spôsob ako ja jem, opakujem odráža moje potreby ale odráža aj moje vedomosti. Vela vecí som vyradila z môjho jedálnička. No nie bezhlavo. Ja sama sa hnevám a nesúhlasím s tým keď napríklad niekto prejde na vegetariánsku stravu a jediné čo vie je že byť vegetariánom je o nejedení mäsa. Tak to teda ani omylom nie je pravda. Vegetariánstvo (ja sama nejem mäso s prestávkami už 20 rokov) je hlavne o tom, kde nájdem živiny (napríkald amikodyseliny či železo) keď nie v mäse. Keď niečo vyradíte musíte vedieť čím to dostatočne nahradíte. Môžte to vyradiť a prežijete, ale musíte vedieť. Tu už naozaj začína komplikovaná teória. 


Ak sa niekto pýta či som chudokrvná, lebo nutne musím byť, prikladám moje posledné výsledky z odberu krvi (sú z 13.8. 2014 teda len dva týždne staré).Nie nie som chudokrvná, nemám dôvod byť. Ale opakujem ja už po tých rokoch viem kde nájdem živiny a to posledné čo ja doporučujem je bezhlavo vylúčiť z jedálnička všetko „zlé“...ak niečo chcete vylúčiť, opakujem mlieko a cukor sú dve veci ktoré nepotrebujete a hravo si ich v strave nahradíte najmä ak jete dostatok zeleniny (najme tmavej, listovej).

                      Emoglobina je hemoglobín (ja mam 13 a norma je 11,5 - 16)                   

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára