pokracovanie 1. casti
Zvyčajne
mám na obed len jeden varený chod
a k nemu si dám šalát alebo zeleninu. Alebo si urobím teplú polievku
so strukovín a ako druhé si dám seitan alebo tofu so zeleninou. Alebo si
uvarím zeleninu (fazuľky, ružičkový kel, brokolicu, artičoky...)
a k nim tanier strukovín.
Poobede
(nemyslím tým hneď ako som dojedla) zvyknem
cvičiť. Ako niekto kto trpel silnými bolesťami chrbta
a rozhodol sa dať si ten chrbát do poraidku (napriek blbým rečiam lekárov,
že si mám zvyknúť na bolesť chrbta, lebo koho už len dnes nebolí chrbát). Ja
cvičím denne - najmä strečink. Mimochodom, už viac ako rok nemám bolesti
chrbta, aj keď dať môj chrbát doporiadku je ešta nadlho. Dnes ale dokážem zdvyhnúť
a niekam odniesť aj moje 30 kilové dieťa a môj chrbát z toho
nemá krízu. V minulosti som si nemohla dať na krk vlnený šál či vôbec
nosiť kabelku lebo som potom mala silný svalový zápal a pár dní strávila
v bolestiach.
Mám
môj na mieru urobený cvičebný plán od odborníka. Občas keď mám privela energie, tak tancujem
Zumbu na Nintende wii a len sa pochabo teším z pohybu (mimo rytmu
a sotva koordinovaneho ako by malo byť ale o to zábavnejšieho).
Inak
ja sa snažím – čo je pre mamu malých detí nerealizovateľné- ísť si poobvede
lahnúť. Je to zdravý zvyk a ak máte možnosť si ísť poobede odpočinúť,
doprajte si to. Ja tu možnosť nemám ale snažím sa denne aspoň na 15 minút
meditovať (čo je tiež silné slovo a velky ideál v domácnosti
s dvoma dvojičkami a jedným psom).
Náš byt a ticho akosi nie su kompatibilné. Ale proste si aspoň
natiahnem chrbát, zavriem oči a rátam koľko potrvá kým ma deti nájdu.
Olovrant. Ja olovrantujem vždy o 16tej s mojím
deťmi. A vždy je to niečo iné. Faktom ostáva, že desiata a olovrant
sú dve zradné jedlá, kde človek rýchlo naberie vela kalorii lebo má pocit že sa
musí riadne najesť a že to že si zobne tu a tam mu akosi prejde bez
povšimnutia. Ja zvyčajne na olovrat premýšlam čo som jedla a či má moje
telo všetko čo potrebuje. Ak mám pocit že som jedla málo obilnín, dám si
celozrnný chleba s niečim (inak toto je u mňa často posledné jedlo
keď jem múčne jedlo. Na večeru sa im už radšej vyhnem). Ak mám pocit že som na
obed mala málo tukov (ideál je jesť aspoň 2 lyžice kvalitného oleja denne) tak
si dám zmes semienok s ľanovým olejom alebo mrkvu s olivovým olejom.
Vela
sa píše o potrebnosti a škodlivosti oleja. Sú teórie že olej,
akýkoľvek škodí. Ja sama mám na oleje (teda tuky) rozporuporný názor, ale
osobne sa radím skôr k zástancom umierneného prístupu. Iným slovom si
myslím, že síce pečeni škodí veľa tuku ale ničí ju aj jeho nedostatok. Pečen
tuk a aj cholesterol potrebujete a ja nesúhlasím s jeho úplným
vysadením z diety, čo je veľmi populárna rada pri chudnutí (taktiež
nesúhlasím s dietami ktoré sú nízko karbohydrátové. Telo potrebuje všetko.
Otázka je koľko, kedy a v akej kvalite).
Ak poobede nemám veľmi hlad, niečo si
odšťavím. Ak mám veľký hlad dám si nejaké celozrnné sušienky. Je to rôzne. Ak
mám pocit že umieram od hladu, normálne si uvarím teplú paradajkovú polievku,
pozriem sa von oknom a potvrdím si, že svet sa nezrútil. Občas (vrámci pokusu či to svet unesie alebo
sa zrúti) si dám malý kusok horkej čokolády alebo sezamovú chalvu (bez mlieka) ktoré sú síce veľmi
kalorické ale zároveň sú rýchly zdroj energie. Zatail aj svet aj moja váha nemenne
stoja.
Ak
chcete typ, najma na začiatku bol olovrant u mňa to obdobie keď som
potrebovala sladké. Proste som so sebou celý deň bojovala, ale teda poobede to
treba. Tak som sa naučila so sebou „vybabrať“. Chuť sa dá oklamať. Trebars som
si zobrala ten polistirenovy chleba, natreha ho trochou džemu a dala
navrch kopu kakaa. Kakao je vďačný pomocník. Keď máte chuť na sladké, posypte
si niečo dietné kakaom. Alebo som si rozkrojila grep napoly a posypala ho
kakaom a kokosom. Skúste improvizovat. Trik je v tom ochutiť niečo
málo kaloricke, čo vás zasýti. Ja som trávila veľa času premýšľaním ako porazím
a vybabrem s mojim maškrtným jazykom. Trik je vlastne
v dochutení jedla. Mne sa najviac osvedčilo kakao, kokos a škorica.
Aj nudné sa stane zaujímavým.
Večera. U mňa je večara zvyčajne tofu, seitan
alebo ryba a zelenina. Už nejem strukoviny a nejem ani obilniny (chleba,
cestoviny a pod). Nejem ani polotovory (rôzne sojove hamburgery
a pod.). Ak jete mäso, toto je priestor preň. Večera musí byť
o proteínoch nie o karbohydrátoch. Telo potrebuje slušné jedlo na noc, aby
vydržalo do rána. Určite si na večeru nedám tanier cestovín.
Posledná
vec sú porcie. Faktom je, že kedysi som jedávala veľa. Keď som sa prihlásila do
centra na chudnutie a predložili mi môj jedálniček, povedala som im či
chcú aby som umrela od hladu? Dnes s obmenami sa ho držím bez väčších
ťažkostí. Vela je o zvyku. K vela veciam som sa prepracovala postupne
a zo začiatku boli nemysliteľné. Dnes naopak mi prospievajú a cítim
sa dobre. Dôležité je aby ste denne
prijali minimálne 1.300 kcal (Pod túto hranicu sa nemá klasnať. Telo tie
kalórie potrebuje.), jedli 5x denne a neboli hladné.
U mňa
veľka výzva bola a je NEDOJEDAŤ len preto lebo to je uvarené. Občas samu
seba škádlim vetou: alebo to čo je naviac uložíš v chladničke, alebo ti to
tvoje telo uloží na zadku.“ Snažím sa riadiť pocitom sýtosti. Akurát že ten sa
zvykne dostaviť s oneskorením a pre niekoho ako som ja (čo jedáva
rýchlo a žiaľ často za pochodu - lebo veď povedzte už len malým deťom že
nech trpezlivo počkajú, kým sa rozhodnete či už máte dosť.) je to potom veľka
výzva spomaliť. No snažím sa nejesť len preto lebo to mám naložené alebo lebo
predsa tu poslednú naberačku nenechám v hrnci. Čo sa mi osvedčilo je
predstaviť si že na tom tanierti je nekonečné kvantum jedla. Nedojediteľné.
V tom bode sa musím zastaviť sama a nezastaví ma dojedenie. Nemôžem
sa tým riadiť, musím dojesť keď mám naozaj dosť. Ja viem, človek sa cíti akosi
previnilo keď nedoje, akosi neuspokojene – to mám akože vyhodiť, to by sa
mamička a teta družinárka hnevali? Ale faktom je, že človek neje aby
niekoho potešil ale je kvôli sebe.
Tiež
keďže máme psa, si hovorím, že niečo z mojej porcie mu musím nechať
a podeliť sa (milovníkov zvierat môžem upokojiť, že mu to nedávam, on to
aj tak nechce lebo je to prevažne zelenina a ponúknuť mu ju znamená že mi
to oplatí urazeným pohladom).
Súčasťou starostlivosti o seba je aj dopraviť svoje telo včas do postele e dopriať mu odpočinok.
Súčasťou starostlivosti o seba je aj dopraviť svoje telo včas do postele e dopriať mu odpočinok.
Toto
sú zhruba moje zdravé zásady ktoré prospievajú mne. Tešia ma a robia ma
spokojnou. Vašou úlohou je nájsť si tie svoje a ak budem môcť rada vám v tom
pomôžem. Takže hor sa na to....
---
---
PS:
ešte niečo dôležité musím dodať. Spôsob ako ja jem, opakujem odráža moje
potreby ale odráža aj moje vedomosti. Vela vecí som vyradila z môjho jedálnička.
No nie bezhlavo. Ja sama sa hnevám a nesúhlasím s tým keď napríklad niekto
prejde na vegetariánsku stravu a jediné čo vie je že byť vegetariánom je o nejedení
mäsa. Tak to teda ani omylom nie je pravda. Vegetariánstvo (ja sama nejem mäso
s prestávkami už 20 rokov) je hlavne o tom, kde nájdem živiny (napríkald
amikodyseliny či železo) keď nie v mäse. Keď niečo vyradíte musíte vedieť
čím to dostatočne nahradíte. Môžte to vyradiť a prežijete, ale musíte
vedieť. Tu už naozaj začína komplikovaná teória.
Ak
sa niekto pýta či som chudokrvná, lebo nutne musím byť, prikladám moje posledné
výsledky z odberu krvi (sú z 13.8. 2014 teda len dva týždne staré).Nie nie
som chudokrvná, nemám dôvod byť. Ale opakujem ja už po tých rokoch viem kde
nájdem živiny a to posledné čo ja doporučujem je bezhlavo vylúčiť z jedálnička všetko „zlé“...ak niečo chcete vylúčiť, opakujem mlieko a cukor sú dve
veci ktoré nepotrebujete a hravo si ich v strave nahradíte najmä ak jete dostatok zeleniny (najme tmavej, listovej).
Emoglobina je hemoglobín (ja mam 13 a norma je 11,5 - 16)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára